Politici sú ochotný povedať pravdu len za dvoch odlišných podmienok. Prvá je, ak už nemajú čo stratiť a tak aspoň symbolicky uškodia protivníkom pre zmenu poodhalením pravdy. Za príklad možno dať piatkový prejav Vladimíra Putina opisujúc verejné tajomstvo o nekonečnej americkej agresii v rôznych častiach sveta, ktorej jediným výsledkom je (premyslený?) rozvrat globálnej bezpečnosti. Tou druhou podmienkou je pocit sily, všemohúcnosti či nadradenosti politikov do takej miery, že odhalenie pravdy o vlastných (zlo)činoch už ich nijako nemôže ohroziť. A zaujímavejším príkladom je Joe Biden, ktorý na pôde Harvardovej univerzity zahodil diplomatické sladké reči a pomenoval udalosti bez zahmlievania či mystifikácie.
Prejav viceprezidenta USA je hodný krátkej úvahy, keďže v ňom spomenul zdanlivo dva nesúvisiace no veľmi dôležité informácie zo zákulisia americkej zahraničnej politiky, ktoré by pri elementárnom pochopení za iných okolnosti v slobodnej Európe museli vyvolať škandál desaťročia.
V prvom výroku sa Joe Biden o blízkovýchodných kolegoch zmienil:
„V Sýrii boli najväčším problémom naši regionálni spojenci (Turci, Saudi, Spojene Arabské Emiráty). A čo to teda robili? Tak strašne chceli dostať Assada, že poskytovali stovky miliónov dolárov a desiatky tisíc zbraní hocikomu, kto bol ochotný bojovať proti Assadovi a okrem toho, tí ľudia boli podporovaný Al Nursou, Al Káidou a inými džihádistickými extrémistami. Myslite si, že preháňam? Veď ISIL je len prezlečená iracká Al Káida, ktorá našla voľný priestor v Sýrii. A my sme nedokázali presvedčiť našich kolegov, aby ich (ISIL) prestali podporovať.“ *
No o európskych „spojencoch“ sa už vyjadril takto:
„To my sme donútili dôležité krajiny uvaliť sankcie na Rusko. A je pravda, že ony to vôbec nechceli. Ale americké vodcovstvo a prezident USA naliehali, aj za cenu viacnásobného zatiahnutia Európy do nevýhodnej situácie, aby povstala a znášala ekonomické škody zavedením sankcií (proti Rusku).“ *
Pravda, nepravda?
Nesprávny výklad týchto výrokov by bol, že Biden sa len nechal strhnúť mladou krvou v sále a tu a tam uletel. Potom by sa zdalo, že v prípade ISIL-u sa chcel pred študentmi zbabelo zbaviť zodpovednosti a hodiť vinu na arabských spojencov a pri téme „Rusko“ si možno chcel vylepšiť renomé chvastaním sa ako šliapol Európanom na krk, aby konali v súlade so záujmami USA. Avšak takýto ignorantsky prístup z našej strany by bol nezodpovedný a nebezpečný, pretože Joe Biden nie je len tak hockto. Biden je viceprezident USA a jeho výroky treba brať smrteľne vážne. Harvardský prejav je hodný úvahy a diskusie, ktorá samozrejme neprebehla v žiadnych mienkotvorných médiách. Lepšie povedané, po Bidenových výrokoch ostalo veľmi trápne ticho a naše strážne psy sa zmenili na strážne pštrosy.
Čo také strašné Biden povedal?
Kritická otázka znie: Ako je vôbec možné, že Američania dokážu dokopať Európu, aby si sama spôsobila ekonomické „harakiri“ a zároveň nevedia presadiť svoj vplyv v bohapustých arabských diktatúrach (slovami Bidena „kolegovia v regióne“) stalinistického typu? Čo to hovorí o európskych politikoch a ich lojalite voči krajine, voličom? Čo to hovorí o postavení Európy vo svete? Čo si o tom majú myslieť bežní Európania? Má si človek milión naozaj vyvodiť, že „svetový policajt“ dovolí kamarátom podporovať teroristov prvého rangu a pritom Európe bráni slobodne rozvíjať nutné ekonomické vzťahy s Ruskom? Nie je to šialenstvo, ktoré sa nás nevyhnutne tlačí do závažného konfliktu s USA?!? Na tieto otázky existuje až banálna odpoveď. Pre tohto slávneho bacilonosiča „slobody a demokracie“ nie je ekonomicky výhodné vyvíjať tlaky na Blízky východ, keďže USA sú stále značne závislé na fosílnych palivách z tohto regiónu a veľmi dobre si pamätajú ropné embargo zo 70. rokov. Ale na druhej strane Američania nemajú absolútne žiaden problém pre ich nevraživosť voči Rusku pokrytecky a chladnokrvne prinútiť celú Európu odstrihnúť sa od Ruska – teda krajiny, na ktorej sme existenčné presne tak isto závislí ako USA od arabov.
Európa na historickom dne
Európa sa nechala presvedčiť, že Rusko je skaza a treba sa od neho odvrátiť. No úprimne povedané, Rusko je oproti zverským tyraniám Blízkeho východu ešte vzornou demokraciou. Ale to Američanom nebráni pokračovať s podporovateľmi svetového terorizmu vo vzájomne výhodných kšeftoch aj naďalej. Hlavné je, že Európa naletela a „odpojila“ sa od Ruska. A ak sa rýchlo Európa neudobrí s Ruskom, ktoré je nám historicky, ekonomicky ale aj kultúrne prijateľnejšie ako púštne arabské tyranie, tak toto perverzné šialenstvo sa z dlhodobého hľadiska kruto vypomstí (ako sa už párkrát európskym veľmociam kvôli vrtkavosti dejín tak udialo). A rovnako dnešná reputácia EU je týmto verejným americkým ponížením tak zdecimovaná, že si z nej môžu robiť posmech aj dedinčania v Angole, pričom tejto potupnej historickej udalosti v dejinách ľudstva konkuruje snáď už len legenda o trójskom koňovi. Preto môžme Američanmi nanútenú obchodnú vojnu nazvať aj trójske sankcie.
Šokujúca úprimnosť Bidena to dala Európe poriadne vyžrať. A ešte šokujúcejšie je, že o tomto megaškandále sa v Európe trápne mlčí. Biden sa dokonca za jeden zo spomenutých výrokov musel ospravedlniť tureckému prezidentovi, ktorý sa ostro ohradil voči podpore terorizmu. A viete koľko európskych politikov zdvihlo hlások voči ponižujúcemu (aj keď pravdivému) výroku Bidena? Slovom nula! A to sa bohužiaľ nedá charakterizovať ináč ako zrada voliča, zrada ideálov slobody a zrada štátov, ktorým politici majú slúžiť!
* – voľný preklad autora článku