Každý počin prinášajúci viac svetla a faktov do rómskej problematiky si zaslúži uznanie. Cieľom analýzy bolo odhadnúť objem sociálnych transferov smerujúcich rómskemu obyvateľstvu, keďže štátny aparát nemá schopnosť ani záujem zbierať tvrdé dáta o etnicite občanov, ktoré by boli pre pochopenie danej problematiky také žiaduce. Bohužiaľ, nedá sa ubrániť pocitu, že štúdia INESS bola len doplnkom pre chytľavé virálne video, čo dokazuje značné množstvo nezrovnalostí a logických pochybení.
Metodológia
Odhadnúť etnicitu obyvateľstva vo vzťahu k sociálnym dávkam nie je jednoduchá záležitosť ani za použitia pomocných štatistík a preto na rad prichádza zjednodušovanie reality. To samé priznáva aj autor, no v zjednodušovaní sa zašlo príliš ďaleko. Celá analýza vychádza z premisy, že Rómov možno zadefinovať len ako mnohodetné rodiny (jednotlivci a páry s minimálne piatimi deťmi). Všetci ostatní Rómovia boli nelogicky nezohľadnení, čo posúva analýzu skutočne mimo reality. Napriek tomu, že sa autor pýši odhalením mýtu o Rómoch, štúdia pojednáva výlučne o mnohodetných rodinách a nie o Rómoch (hoci sa tieto pojmy často mätúco prelínajú a zamieňajú), keďže z rómskeho etnika eliminuje:
Pre lepšie pochopenie akej obrovskej chyby(?) sa INESS dopustil, je vhodné uviesť príklad trojgeneračnej mnohodetnej rómskej rodiny:
V tomto príklade cez lajdácky nastavený filter prejde len 7 členov ako rómskych (zelený rámček) a zvyšok členov analýza považuje za nerómov (červený rámček). To značne skresľuje realitu a zmenšuje skutočný rozsah problému, keďže takýchto rodín v rôznych obmenách môžu byť tisíce. Neuveriteľné je, že tento nedostatok sucho konštatuje autor no bez akejkoľvek snahy o nápravu (str. 15):
„Môžeme sa preto domnievať, že aj rómski prijímatelia dávky v hmotnej núdzi sú najmä spomedzi rodín s dvomi či tromi deťmi, keďže vplyv mnohodetných rodín na čerpaní dávky je vzhľadom k ich nižšej početnosti relatívne malý.“
Čísla nesedia
Treba isť od teórie k číslam a pozornejšie sa pozrieť na počty Rómov, ktorými INESS operuje. V práci sa uvádza, že celkový počet rómskej populácie je 402 tisíc (161 tisíc detí a 241 tisíc dospelých). Z neznámeho dôvodu, analýza berie v úvahu do sumy čerpaných dávok len 47 tisíc rómskych občanov (teda len mnohodetné rodiny), čo predstavuje menej než 12% celkovej rómskej populácie! (Z toho je 35 tisíc detí a necelých 12 tisíc dospelých tvoriacich 5 762 rodín – čo znamená, že ide v priemere o neuveriteľné 8 členné rodiny). A to napriek tomu, že na inom mieste štúdia tvrdí:
“Na základe našich predpokladov sme tiež odhadli, že prídavok na dieťa sa dnes vypláca na vyše 160-tisíc rómskych detí v celkovej výške približne 44 mil. eur.”
Rovnako autor zabudol pripomenúť, že do rómskych rodín putuje až 14% z celkových výdavkov určených na detské prídavky, čo je dvojnásobne viac ako podiel Rómov na celkovej populácii (7,45%). Ďalej sa v práci uvádza, že 20% mužov a 9% žien rómskeho etnika pracuje, čo predstavuje cca 36 tisíc ľudí. Ak za rovnaký počet odhadneme poberateľov podpory v nezamestnanosti, potom 17 tisíc dôchodcov (podľa prognózy) a 17 tisíc invalidných dôchodcov (vypočítané aplikáciou podielu invalidov na celkovej populácii SR), tak stále „lieta“ vo vzduchu nezaradených vyše 123 tisíc dospelých Rómov a 105 tisíc rómskych detí (po odčítaní detí z mnohodetných rodín, na ktoré sa poberajú prídavky). Spolu predstavujú vyše 55% rómskej populácie chýbajúcej v INESS analýze. Prepočet:
Analýza taktiež odhaduje, že celkový objem sociálnych dávok čerpaný rómskym obyvateľstvom je 60,2 miliónov Eur, čo predstavuje iba 3.5% z objemu celkových zdrojov na tieto dávky. Avšak to by znamenalo, že podiel čerpania sociálnej štátnej pomoci je o vyše polovicu nižší než skutočný podiel rómskeho etnika na celkovej populácii (7,45%). Daný výsledok vôbec nedáva zmysel a dokonca je v ostrom rozpore s tvrdeniami o extrémnej chudobe a extrémne vysokej nezamestnanosti Rómov (cca 85%). Aj preto nie je možné považovať dané závery a výpočty za pravdivé.
Divoká logika a chybný výpočet
Aby toho nebolo málo, analýza používa na vyjadrenie rozsahu problému veľmi podivnú logiku. Podielom sčítaných položiek rozpočtovej podkapitoly na celkových výdavkoch štátneho rozpočtu (ŠR) chce dokázať, že Rómovia nepredstavujú rozpočtový problém. Len pre ujasnenie štruktúry rozpočtu, kapitola „Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR“ obsahuje niekoľko podkapitol a vyše 40 rôznych položiek. Celková výdavková strana ŠR má niekoľko stoviek jednotlivých položiek a preto pomer súčtu 7 „mikropoložiek“ (ako to INESS spravil) voči celku sa musí zákonite javiť ako zanedbateľný.
No tento prístup je absolútne falošný a ak prijmeme takýto spôsob uvažovania za správny, tak potom žiaden skutočný problém nemôže byť problémom fiškálnym. Ani korupcia, ani zbytočné štadióny, ani neefektívne verejne obstarávanie nebude rozpočtovým problémom, lebo vždy sa bude jednať o pár mizerných percent voči celkovým výdavkom. Rómsku problematiku treba analyzovať na úrovni konkrétnych rozpočtových položiek a skúmať, či podiel na položke je alebo nie je v súlade s ich percentuálnym zastúpením na celkovej populácii.
A ako čerešnička na torte svieti ešte aj chybne vypočítaný podiel na verejných výdavkoch (str. 24) a uvádza sa aj v nižšie uvedenom videu avšak už slovami „menej ako 0.3%“:
„Celková vyplatená suma všetkých sledovaných dávok, príspevkov a dôchodkov mnohodetným rodinám predstavovala približne 0,2 % celkových verejných výdavkov (60 mil. eur).“
Celkové výdavky ŠR za rok 2012 boli 17 299 mil. Eur a spomínaných 60 mil. Eur teda predstavuje podiel 0,34% a nie 0,2%! Buď analytici INESS rátali s výdavkami iného roku (ktorého?), alebo za celkové verejne výdavky považujú niečo úplné iné ako výdavkovú stranu ŠR. (Suma, z ktorej je vypočítaných 0,2% sa až nápadne podobá na súčet príjmov a výdavkov ŠR za rok 2012, čo je 30,924,699,251 Eur)
Domáca úloha
Ak úprimne chceme zistiť skutočnú finančnú pozíciu Rómov a nerómov vo vzťahu ku štátnemu rozpočtu, netreba sa lacno obmedziť len na výdavkovú stranu. Možno to bude znieť šokujúco, ale štátny rozpočet má aj svoju príjmovú stranu, ktorá ťahá zdroje práve od zamestnancov. A to je zrejme dôvod, prečo analýza nebrala v úvahu aj tento fakt. Ak by sme totiž porovnali skutočný rozdiel medzi platbami od a príjmami do „štátnej pokladnice“ medzi rómskym a nerómskym obyvateľstvom, možno by sme došli k nepríjemnému záveru, že majorita je čistým platcom a Rómovia sú čistím príjemcom finančných zdrojov. Táto premisa, založená na extrémnych rozdieloch v zamestnanosti, si samozrejme žiada poctivú(!) analýzu a nemusí byť automaticky pravdivá. Ale to už je domáca úloha pre analytikov.
No tento predpoklad nepriamo potvrdzuje aj chytľavý klip od INESS, keďže za platcov označuje Slovákov a Rómov za príjemcov sociálnych podpôr. Šokujúce, dokonca až xenofóbne posolstvo videa je, že dáva Rómov na úroveň s profesiami nutnými pre chod štátu (byť Rómom je povolanie?) a na druhej strane ich šialene radí na pozíciu vedľa invalidov či väznených kriminálnikov.
Na záver treba vyzvať všetkých zainteresovaných, aby prestali mlžiť či odvádzať pozornosť a úprimne ozrejmili skutočný rozsah rómskej problematiky (nech už je akýkoľvek). Bez poctivého prístupu a ani zľahčovaním sa nedá dopracovať k podstate problému a už vôbec nie k jeho riešeniu. Klamlivé štúdie, zavádzajúce tvrdenia a evidentné ohýbanie reality nepodporia nič dobré a môžu jedine zveličovať predstavy o Rómoch, avšak v negatívnom smere.