O dúhové manželstvá vôbec nejde

31. januára 2015, Kritické Myslenie, Spoločnosť

Februárové referendum za rodinu je síce zbytočná iniciatíva a zabetónovanie manželstva nemá veľký zmysel ani váhu, keďže tomuto aktu predchádza veľmi povrchná debata plná emócii ako medzi laikmi na internete tak aj odborníkmi v médiách. Zároveň ale treba dodať, že februárové referendum je reakciou na podivné aktivity militantnej LGBTI skupiny okolo Romany Schlesinger, ktorá namiesto poctivej debaty preferovala vyvolávanie vášní, vytváranie obrazu obetí a šírenie neprávd o diskriminácii. Maslo na hlave majú aj naše média poskytujúce značný mediálny priestor LGBTI požiadavkám bez konštruktívnej kritiky, čím uľahčili jednostrannú manipuláciu a pokrivenie verejnej mienky. A tak LGBTI skupina s veľmi vágnou podporou slovenských homosexuálov zasiala vietor, ktorý sa vrátil ako búrka vo forme referenda.

 

Bitka na nesprávnom poli

Momentálne prebiehajúci spor sa nachádza v iracionálnej rovine medzi heterosexuálnym verzus homosexuálnym manželstvom (resp. registrovaným partnerstvom), kde zástancovia tradičnej hetero verzie sú označovaní za spiatočníkov a homo manželstvo ako miláčik médií sa považuje za pokrokové. Tento spor je o to trápnejší, že naša legislatíva manželstvo vôbec nedefinuje na základe sexuálnej orientácie, ale na základe rodovej odlišnosti. Preto nikto ináč orientovaný nemôže byť diskriminovaný, keďže ani heterosexuál nemôže vstúpiť do manželského zväzku s osobou rovnakého pohlavia aj keby z nejakého dôvodu chcel. Tento spor je v skutočnosti omnoho hlbší a rozhoduje sa o tom, či manželstvo ako zväzok si má zachovať súčasnú formu alebo sa otvorí úplne (nie len čiastočne ako žiada LGBTI), kde jedna z možných variácií bude aj monogamný zväzok homosexuálov.

 

Obmedzenia a cieľ

Každý kto sa s chuťou rád vyjadruje na túto tému, by si mal aspoň naštudovať základnú definíciu a cieľ manželstva. Potom by vysvitlo, že naša forma je veľmi limitovaná aj v porovnaní s ostatnými kultúrami. Medzi hlavné obmedzenia podľa zákona patria:

 

Hlavným zadefinovaným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí a z pohľadu štátu ide o zmysluplnú podporu reprodukcie. Na podporu súčasnej formy manželstva rôzne skupiny používajú prevažne nasledujúce argumenty:

 

Presadzovanie bez argumentov

Musí sa uznať, že súčasne iniciatívy LGBTI agendy smerujú len na odstránenie jediného obmedzenia manželstva a to rodového. Avšak na presadenie tejto požiadavky bolo nutné odmietnuť všetky vyššie spomínané argumenty a prejsť do protiútoku fabuláciami o diskriminácii. No netreba sa nechať zmiasť, pretože jediný reálny argument na podporu homo partnerstva je len to, že práve takýto zväzok je istou skupinou požadovaný a chcený. Nič viac. A tu je kameň úrazu, pretože ako sa dá obhájiť zväzok práve a len dvoch osôb (homo či hetero), ak sa zahodia všetky argumenty podporujúce dnešné manželstvá? Prečo nie partnerstvá jedno-osobové alebo desať-osobové? Ako sa dá bez obhajoby morálnych zásad a kultúrneho štandardu zamedziť manželstvám medzi pokrvnými príbuznými či maloletými? Ak chceme byť argumentačne konzistentný, treba priznať že nijako. Výsledkom akceptácie homosexuálnych partnerstiev bude skôr či neskôr kompletné otvorenie manželstva bez rodových, početných, vekových či príbuzenských obmedzení.

 

Aký má otvorené manželstvo význam?

Paradoxom je, že otvorené manželstvá na pakistanský (maloletí) alebo moslimský (polygamia) spôsob sú považované za znak zaostalosti nezápadných civilizácií a pritom snahy LGBTI smerujúce ešte k väčšej liberalizácii sú podporované ako moderné a pokrokové. Tento paradox len podčiakuje neschopnosť našej spoločnosti viesť inteligentnú diskusiu bez lacných fráz a emočných výkrikov so schopnosťou posunúť sa v debate. No nato, aby akákoľvek inštitúcia mohla zmysluplne fungovať potrebuje jasnú definíciu a cieľ. A manželstvo bez reprodukčného účelu ako otvorená platforma zväzkov v desiatkach možných variácií sa stane prázdnym, bezobsažným a bezvýznamným pojmom ale aj inštitútom. A v takomto prípade jeho existencia nemá ani ďalší zmysel. Takže skutočná rovina sporu je, či spoločnosť má záujem tento zväzok zachovať alebo ho úplne odstrániť z našich životov.