Kritické myslenie

Od vzniku Slovenskej Republiky sa naša spoločnosť pasuje so širokou paletou rôznych problémov, ktoré nedokáže riešiť ani efektívne a ani ku celkovej spokojnosti a prospechu väčšiny. Vývoj posledných dvoch dekád je toho smutným dôkazom a pre tento bezútešný stav sa črtá niekoľko dôvodov.

Nízky záujem verejnosti

Na apatickú verejnosť sme si za posledných 21 rokov samostatnosti asi všetci zvykli a je viacmenej akýmsi kultúrnym odzrkadlením slovenskej „pokojnej a ľahostajnej“ duše. No netreba všetku vinu zbabelo hádzať na anonymné masy a prijať aj osobnú zodpovednosť jednotlivcov (slovenská elita), ktorí nejavia záujem a radšej si riešia osobné „mravčie“ problémy. Táto nízka aktivita Slovákov vo verejnom živote spôsobuje, že už aj tak obyvateľmi početne malá krajina, produkuje veľmi málo inteligencie a elity, ktorá by bola vôbec ochotná sa zaujímať o verejne záležitosti bez vidiny finančného zisku. No kde by boli dnes Slováci, keby národovci v minulých storočiach svoje aktivity podmienili ziskovým motívom? A kde by dnes bolo Slovensko, keby Bernolák, Štúr alebo Hodža čakali na zahraničných investorov?

Slabá diskusia

Počiatočný problém nízkeho záujmu je chorým zárodkom, ktorý sa automaticky pretavuje do slabej diskusie. Každý musí uznať, že je rozdiel ak sa istej problematike venujú a „debatia“ desiatky odborníkov či aspoň zapálených amatérov ako keď sa pár jedincov potľapkáva po pleci (alebo nebodaj jeden jediný – aj to slovenská realita). Tento fakt nás veľmi oslabuje v poznaní a možnostiach diskusie, ktorá by viedla k odhaleniu skutočných príčin problémov a zároveň nájdení najlepšieho riešenia akceptujúce naše lokálne podmienky. Rovnako je badať obrovský rozdiel pri porovnaní situácie na Slovensku a v Čechách, kde naozaj existuje poctivá diskusia na rôzne témy a autori sa vôbec neboja na seba aktívne reagovať či zviesť nejaký ten intelektuálny súboj. Čo je jednak pre čitateľov veľmi atraktívne a zároveň to napomáha posunúť sa v poznaní o kúsok ďalej. A na Slovensku? Kde nič tu nič.

Nekritický import „právd“

V tomto bode sme už len krok od popisu dnešnej smutnej reality. Väčšina intelektuálov či novinárov číta zahraničnú literatúru a tlač dosť nekriticky a mnohé myšlienky k nám prúdia bez nejakého hlbšieho zamyslenia sa. Potom už len stačí publikovať v rámci think thankov alebo tlače svoju importovanú pravdu, na ktorú nemáte aj tak žiadneho oponenta a predkladané riešenia sa zdajú ako jedine správne, čo je nielen fatálna chyba ale aj značne nebezpečné. Ak sa prezentujú riešenia z americkej literatúry, tak tie sú vždy šité pre akútne potreby a záujmy USA a nie Slovenska. Rovnako ak importujete riešenia na istú problematiku z Nemecka, Francúzka či Ruska, tak tie znova budú formované podmienkami a záujmami spomenutých krajín a nie našimi reáliami. Neznamená to, že sa nemáme vôbec inšpirovať v zahraničí, ale nekritické prijímanie a aplikácia cudzích systémových riešení bez serióznej debaty je kontraproduktívna ako napríklad spackaná dôchodková reforma importovaná z Čile zavedená počas vojenskej chunty Augusta Pinocheta. Presne tak ako krave nesedí sedlo, takisto mnohé importované reformy nesedia naším ekonomickým, kultúrnym či demografickým špecifikám. Zároveň treba brať do úvahy aj to, že Slovensko trpí problémami, ktoré sa v zahraničí z objektívnych príčin nevyskytujú a len veľmi ťažko sa hľadajú nejaké zmysluplné analógie. Dobrým príkladom je rómska otázka, v ktorej je štátny aparát aj s tretím sektorom úplne stratený. Ak to spojíte s ľahostajnou elitou nášho národa, ktorá nedokáže či nechce riešiť pálčivé problémy, tak výsledkom je prešľapovanie na mieste za milióny eur každoročne spálené na 20 rokov staré projekty bez preukázaných pozitívnych výsledkov. A tak sa dnešné Slovensko javí ako krajina schopná zaviesť a zniesť akúkoľvek reformu navrhnutú zvonku, no zároveň neschopná vyprodukovať vlastné riešenia pre svoje špecifické potreby.

Budúcnosť Slovenska

Preto je potrebné si konečne vstúpiť do svedomia a začať sa zamýšľať nad urgentnými potrebami a záujmami tejto krajiny a to bez fanatického importu intelektom neoverených názorov, postulátov čí riešení. Ak si máme zachovať slobodu a samostatnosť aj v 21. storočí (pozor, súčasný stav nie je večne daný), Slováci musia dokázať, že dokážu samostatne riešiť svoje problémy a dosahovať vytýčené národné ciele. Samozrejme potom, čo sa nejaké ciele vytýčia, lebo dnešné Slovensko žije zo dňa na deň a bez jasného ekonomického, kultúrneho či geopolitického cieľa.