Kritické myslenie

V grandióznom štýle morálky a nezávislosti Štefan Hríb odštartoval ďalšiu kampaň, z ktorej sa dozvedáme ako týždenníku Týždeň ten zlý svet ubližuje znova a znova. Tentokrát sa jedná o reláciu Lampa na tému Cervanová, v ktorej „diskutovali“ odsúdení a prívrženci sprisahaneckej teórie o najväčšej justičnej krivde Slovenska 20. storočia.

Hríb tlačí túto mediálnu kampaň fiktívnym, no pre neho výhodným smerom a vykresľuje Týždeň ako bezbranné periodikum bojujúce s diabolskou štátnou mocou či satanským sudcovským stavom. A akosi v prosbách o finančnú podporu nedopatrením zabudne spomenúť, že ich bezbranné vydavateľstvo za 10 rokov existencie nazhromaždilo aktíva vo výške 676 tisíc € a disponuje vlastným kapitálom v nemalom objeme 182 tisíc € (podľa FinStat-u). Preto reči o likvidačnej pokute treba skôr vnímať ako folklór než ako skutočnosť. Hríb prosí a ďakuje s falošnou pokorou tu aj tu, ale hlavne naťahuje špinavú ručičku, na ktorej mu visia zlaté Rolexky. Z jeho strany ide už o známu hru na chytrákov a hlupákov, ktorá je úplne v súlade s jeho pokriveným chápaním kapitalizmu v zmysle: „Ak si narobíš problémy, poctivo si za chyby zaplať sám a neotravuj! Ak chybu spravím ja, poskladáte sa na to Vy a ešte sa aj z toho budete radovať.“

Skutočná podstata sporu

Rada pre vysielanie a retransmisiu udelila RTVS za konkrétny diel relácie ešte v decembri 2011 dve sankcie a nie len jednu ako to Týždeň prezentuje. Prvá sankcia nefinančného charakteru bola udelená pre nezabezpečenie všestrannosti informácií a názorovej plurality a druhá sankcia aj s vyrubenou pokutou 50 tisíc € pre porušenie ochrany ľudskej dôstojnosti. Hríb prefíkane a zákerne reaguje len na dôvod nefinančnej sankcie, aby zamaskoval skutočnú príčinu pokuty takto:

„Podľa Licenčnej rady a následne súdov si však namiesto ceny zaslúžime astronomickú pokutu, pretože v diskusii boli len odsúdení Nitrania a ľudia, ktorí potvrdzovali (naozaj?) ich nevinu, ale nebola v nej zastúpená druhá strana sporu, teda vyšetrovatelia, prokurátori a sudcovia.„

Ale veď tá „astronomická pokuta“ bola stanovená z dôvodu dopustenia sa dehonestácie ľudskej dôstojnosti a nie pre nezabezpečenú názorovú pluralitu. Aj pre nekritických uctievateľov Týždňa je dôkaz dostupný na jeden klik a jasne usvedčuje Hríba z klamstva:

„Na dnešnom zasadnutí Rada pre vysielanie a retransmisiu

uložila sankciu – pokutu vo výške 50 000 eur Rozhlasu a televízii Slovenska  (programová služba Dvojka) za porušenie povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 1 písm. a) ZVR (ochrana ľudskej dôstojnosti) v súvislosti s odvysielaním diskusie o kauze „Cervanová“ dňa 23. 6. 2011 o cca 20:15 hod. v rámci programu Večer pod lampou;

uložila sankciu – odvysielanie oznamu o porušení zákona Rozhlasu a televízii Slovenska (programová služba Dvojka) za porušenie povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. a) ZVR (zabezpečenie všestrannosti informácií a názorovej plurality) v súvislosti s odvysielaním diskusie o kauze „Cervanová“ dňa 23. 6. 2011 o cca 20:15 hod. v rámci programu Večer pod lampou;“

Aj keď treba uznať, že protiargumenty na dehonestáciu ľudskej dôstojnosti sa hľadajú ťažko, obzvlášť ak ste vinný, no zavádzanie vlastných čitateľov, divákov a verejnosti je neprípustné a rovnako obhajoba Novinárskou cenou za najlepšiu televíznu diskusiu postráda akýkoľvek zmysel. Ako keby sa dal ospravedlniť protizákonný obsah relácie hocakým ocenením. To sa potom môže propagovať v priamom prenose aj pedofília či holokaust, ak sa za to udelí novinárska cena? Podľa Hríbovej logiky zrejme áno, veď čo tam po obetiach a ľudskej dôstojnosti. Ale toto je len formálna stránka skutočného bahna, v ktorom sa slovenská „investigatívna“ žurnalistika potápa (ak sa už neutopila 23. 6. 2011 o cca 20:15).

Fanatická viera v slovenský Watergate

Túžba novinára odhaliť svoj Watergate je pochopiteľná a úplne legitímna. No kým v skutočnej afére Watergate investigatívci reálnymi dôkazmi odtajnili nekalé praktiky vtedajšieho amerického prezidenta, tak všetky kauzy Týždňa sú úplne iného rangu a vyznačujú sa nasledujúcimi charakteristikami:

• neodhaľujú žiadne neverejné praktiky
• zameriavajú sa len na vzniknuté a mediálne nafúknuté aférky
• neprinášajú žiadne zásadné informácie ani dôkazy
• tendenčne a nekriticky sa stavajú na stranu obvinených bez reálneho dôkazu o nevine
• zveličujú a niekedy fabulujú pochybenia vyšetrovateľov (alebo kohokoľvek zainteresovaného do prípadu)
• zamlčujú a prehliadajú nezrovnalosti na strane obvinených
• namiesto dôkazov preferujú dezinterpretácie či konšpirácie o pôvodných udalostiach kauzy
• ideologický zápal akceleruje ich fanatickú vieru vo svoju pravdu

Na tomto mieste treba spomenúť obrovskú iróniu, že keď mali na dosah novinársky zlatý grál, tak spis Gorila tajili pred verejnosťou zhruba dva roky a o špinavých praktikách v slovenskej politike čušali ako voš pod chrastou. A samozrejme ide o úplnú náhodu, že hlavný podozrivý v Gorile je veľkým obdivovateľom, ale najmä dlhoročným mecenášom Hríbovcov a ich aktivít. Ale späť ku kauze Cervanová, ktorá je v ich réžii ako vyšitá z Kocúrkova. Napriek tomu, že sa jedná skoro o štyri desaťročia starý a extrémne zložitý prípad v rozsahu tisícoch strán, tak oni dokázali prekuknúť komunistické sprisahanie z povrchného poznania a pár rozhovorov s odsúdenými vrahmi. A tí, na obrovské počudovanie novinárov tvrdili, že sú všetci do jedného nevinní. V tejto kauze nielenže zahryzli do príliš veľkého sústa a poriadne prestrelili, ale aj radikálne precenili svoje intelektuálne, analytické a detektívne schopnosti. No ich postoj najúprimnejšie raz vysvetlil Martin Mojžiš, ktorého presvedčili práve výsledky detektoru lží a tak uveril v nevinu odsúdených. To slovo veriť je mimoriadne dôležité. Je jedno čo hovoria dôkazy a výpovede ako celok (nie iba vhodná časť) či opakovane potvrdené rozsudky, pretože sudcovskej sprisahaneckej teórii proste veria a basta.

Post mortem salto

Punc „dôveryhodnosti“ celej diskusii dodal ešte odborník Patrik Fiala, ktorý bez akejkoľvek empirickej skúsenosti s vyšetrovaním začal konšpirovať o tom, že obhliadané telo najskôr ani Cervanová nebola. A to už je naozaj extrém. Podľa Týždňa sa Cervanová asi najskôr samozviedla, samoznásilnila, samospútala, samoutopila a dokonca sa ešte aj post mortem vymenila za inú nebohú. Normálnym ľuďom na tomto mieste musí zasvietiť červená vlajka, lebo takéto myšlienkové pochody jednoznačne spadajú do definície najbláznivejších konšpiračných teórií:

„Konšpiračná teória alebo teória sprisahania je názor na ľubovoľnú tému, ktorý predkladá, že istá skupina ľudí vedome a tajne pôsobí v neprospech inej skupiny ľudí. Vyznávači konšpiračných teórií si obyčajne myslia, že touto skupinou je vláda, predstavitelia tajných organizácií, predstavitelia národov, náboženstiev, občas aj mimozemské civilizácie (pozn. v našom prípade sudcovia). Obyčajne chýbajú presvedčivé potvrdzujúce alebo vyvracajúce dôkazy, často možno hovoriť o rôznych stopách, podozreniach a možnostiach.“

Týždeň veľmi dobre zahral obyvateľstvu na city, pretože súdnictvo má z objektívnych príčin zlú povesť. No problém slovenského súdnictva nie je v odsudzovaní nevinných, ale práve v neodsudzovaní ekonomických kriminálnikov, ktorým sa bojí šliapnuť na krk a ktorí okrem sudcov, si zrejme začínajú skupovať už aj „nezávislých“ novinárov.

Prehrá spoločnosť alebo Týždeň?

To, že v Týždni stratili už aj posledné zvyšky zdravého rozumu a bez váhania a pochýb sa bratríčkujú s odsúdenými vrahmi je dilema pre ich svedomie. No nebezpečenstvo spočíva ako v populistickom až konšpiračnom napadaní trestných konaní neodborníkmi mimo času a priestoru na to určenom, tak aj destabilizáciou nášho prostredia, kde o spravodlivosti si nárokuje rozhodovať zmanipulovaná časť verejnosti na úkor zložiek na to určených. Deľba moci v demokratickej spoločnosti je pojem asi neznámy. A ak jediná cena, ktorú budú musieť zaplatiť je 50 tisíc € namiesto verejného opovrhnutia ich šialených aktivít, tak to bude obrovská prehra pre celú slovenskú spoločnosť na poli morálky, súdnosti i sebareflexie. Ich spiatočnícku činnosť treba verejne odsudzovať a nespoliehať sa na úrady. Za obhajobu vrahov sa Hríbovci musia hanbiť a nie kupovať si od štátu odpustok!

Téma Cervanová začina v 22. minúte: